Písať či nepísať to je otázka

Autor: Monika Eštvánčiková | 13.5.2016 o 19:54 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  104x

Nedávno mi jeden neznámy človek na istej sociálnej sieti pripomenul moje články a ja som ostala milo prekvapená, že si na mňa vôbec niekto spomenul. 

Nezdalo sa mi to ani tak dávno , čo som svoje myšlienky prezentovala na nete a tešila sa z odozvy a úžasných reakcií ľudí na ne. A predsa je tomu už osem rokov. Moje deti podrástli, ja som si našla úžasnú prácu, ktorá ma napĺňa a akosi zisťujem, že aj toho času je viac a ja možno opäť budem mať čo povedať. Označili ma ako človeka,ktorý sa teší z maličkostí. No pre mňa nie je nič maličkosťou. Všetko je pre mňa dar. Zdravie, pretože už viem čo je to prežívať chorobu , láska pretože viem aká je vzácna, úsmev mojich detí ,pretože viem že prežili aj ťažké časy , každý úsvit s rodinou pretože viem, aké je ťažké prežívať ho bez nej. Vážim si strechu nad hlavou, lebo čím ďalej tým viac ľudí ju stráca, vážim si prácu najmä v tejto hladovej doline, vážim si vzťahy s rodičmi mojich detí zo Školského klubu pretože ľudia sú citliví na svoje deti a čím ďalej tým viac sa dáva prednosť potrebám detí pred potrebami rodičov a napriek tomu sú chápaví a vedia , že ak aj občas sprísniem má to svoj dôvod. Vážim si, že si oni vážia to čo pre ich deti robím a každý obrázok ktorý pre mňa deti nakreslia ma napĺňa hrdosťou a radosťou a možno pocitom, že to čo robím, robím asi dobre. Občas ma zabolelo keď mi moje deti v snahe upozorniť na seba vyčítali, že "školské deti" mám radšej ako ich. Vedia však že to tak nie je, veď mama som len im. Dnes to už chápu a niekedy mi dokonca v práci asistujú a čuduj sa svete tie deti akosi viac počúvajú a pýtajú sa kedy zas moja dcéra príde. Možno sú to učiteľské gény alebo čaro osobnosti ,každopádne som hrdá, že dcéra možno raz pôjde v mojich šľapajách aj keď v trošku inom smere a raz možno bude deťom rozdávať radosť v podobe spevu.Syn v tom ešte jasno nemá hoci v jedenástich rokoch inklinuje k tomu, že sa stane "youtuberom" ako je dnes medzi deťmi populárne.Mám dnes o pár rôčkov viac ale nie som z toho nešťastná, práve naopak.Každým dňom nachádzam nové krásy života a o to viac si vážim čo mám.  A vďačnosť vraj priťahuje šťastie. Tak sa mám na čo tešiť ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?