My sa bez vás asi zbláznime!

Autor: Monika Eštvánčiková | 17.5.2016 o 21:07 | Karma článku: 4,21 | Prečítané:  207x

Premenlivé počasie a moje nie práve poslúchajúce obličky spôsobili že som skončila na PN. Poznáte to prvé dni horúčky, triaška,bolesti,ste radi že vôbec ste. 

<p>Ďalšie dni začnú lieky zaberať a cítite sa relatívne normálne a to je čas , kedy taký hyperaktívny človek rozmýšľa prečo by mal vlastne ležať v posteli , keď je toľko činností ktoré môže vykonávať. Začne sa teda venovať úprave svojho okolia kým sa opäť neozvú bolesti a priklincujú vás naspäť do polohy ležiacej. A tak si uvedomíte že až také super to s tým zdravím ešte nebude. Pár dní som potom opäť pre bolesti akosi nevnímala svet len sem tam ohľaduplné pohľady mojich detí a hladkanie a reči ako :"Chúďa maminka. "a"Nechajte ju je jej zle." Pocity ľútosti že nie ste schopní postarať sa o svojich najbližších sa striedajú s hrdosťou že to zvládnu aj sami. Kontrola u doktorky - nádej že už to bude v poriadku. Á tak nič. Ďalšie lieky. Aspoň že som dostala vychádzky. Nadýchať sa čerstvého vzduchu, trošku sa prejsť, hneď človek pookreje. A potom to prišlo . Začali pípať sms. "Pani učiteľka kedy už prídete?" Nemenované dievčatká ma pozdravovali. Zahrialo ma pri srdci. Na druhý deň opäť sms"Už je vám lepšie? Dúfame že áno." Opäť som sa potešila. Ďalší deň už som sa nezdržala smiechu "Pani učiteľka !Už príďte! My sa tu bez vás zbláznime!" S ohľadom na autorku opravujem pravopisné chyby,ktoré ma tiež tak trošku pobavili.  Moje zlaté deťúrence. Tiež moje aj keď nie vlastné . Sľubujem že sa posnažím prísť. Ďalšia sms "Dobre, ale nesklamte nás.Tešíme sa na stredu a najmä na vás." A potom sa netešte do práce! Takže dievčatká aj keď viem že toto asi čítať nebudete teším sa na vás a ďakujem. A ďakujem aj svojej rodinke že to so mnou vydržala a teraz už sa konečne môžem starať opäť ja o mojich najbližších. A aby som nezabudla ďakujem mojim skvelým kolegynkám že sa mi o deťúrence počas mojej neprítomnosti príkladne starali a viem že nad tým mávnu rukou že je to ich práca ale viem aké je to náročné postarať sa o také množstvo detí a vážim si to. Verím tomu že aj krásne slová , ktoré mi písala rodina,kamaráti a kolegovia mi pomohli k uzdraveniu viac ako lieky. Tak ako som kedysi písala,je to tak : priatelia sú liek bez predpisu.</p>
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prieskum Focusu: Smer mierne klesá, vládu by skladal ťažko

Ak by boli voľby tento mesiac, v parlamente by bolo osem strán.

DOMOV

Štúdia spochybňuje liek na cukrovku dovezený z Kuby

Najdôležitejšími výhradami sú nevýrazná účinnosť a otázna bezpečnosť.

KOMENTÁRE

Z islamu sa stala kolektívna neuróza (píše Michal Havran)

Ten nešťastný islam domotal Slováčikov.


Už ste čítali?